Galéria             Kurátorský text            Artists talk            Kontakt            EN


Príslovia sú tvarom ľudovej slovesnosti, ktoré sa šírili ústnym podaním. Ich autori sú neznámi. Slúžili na vyjadrenie zovšeobecňujúcej ľudovej skúsenosti, či múdrosti. “Sýty hladnému neverí” je zastrešujúci názov pre spoločnú prezentáciu projektov Breakfast included autorky Zuzany Svatík a Reuse pozdišovská autora Štefana Sekáča. Oba projekty obsahovo nadväzujú na tradíciu ľudových prísloví prostredníctvom rekontextualizácie vlastnej skúsenosti (a múdrosti) a použitia súčasného jazyka, vytvárajúc vlastný tvar, ktorý sa pohybuje na hranici úžitkového umenia a voľnej výtvarnej tvorby.

Príslovia sú tvarom ľudovej slovesnosti, ktoré sa šírili ústnym podaním. Ich autori sú neznámi. Slúžili na vyjadrenie zovšeobecňujúcej ľudovej skúsenosti, či múdrosti. “Sýty hladnému neverí” je zastrešujúci názov pre spoločnú prezentáciu projektov Breakfast included autorky Zuzany Svatík a Reuse pozdišovská autora Štefana Sekáča. Oba projekty obsahovo nadväzujú na tradíciu ľudových prísloví prostredníctvom rekontextualizácie vlastnej skúsenosti (a múdrosti) a použitia súčasného jazyka, vytvárajúc vlastný tvar, ktorý sa pohybuje na hranici úžitkového umenia a voľnej výtvarnej tvorby.


























Keramické predmety sú nepochybne nositeľmi pamäte, ako histrorickej, ideologickej, tak osobnej. Matne si spomínam na keramické predmety, ktoré boli vystavené v dome u mojej babky. Niektoré s tradičným ľudovým florálnym dekorom, umiestnené na poličke presklenej vitríny, iné, zobrazujúce figurálne motívy, stojace na jej vrchu. Avšak nie všetky úžitkové predmety majú výsadu a ochranu presklenej vitríny. Čím to je, že niektoré úžitkové predmety transformujeme na predmety číro estetické?

Zuzana Svatík a Štefan Sekáč sú si nepochybne vedomí kontextov previazaných s keramickým úžitkovým umením. Nesnažia sa nutne prichádzať s novými nekonvenčnými formami svojich predmetov, pracujú zväčša s archetypálnym tvaroslovím, na ktoré prostredníctvom čiastočnej priestorovej modifikácie, duplikácie, či preexponovanej dekorácie následne aplikujú nové významové vrstvy, s prísnym zachovaním ich funkčnosti. Práve motív zdanlivej banality a gýču sa opakovane objavuje vo formálnej, ako i významovej rovine čítania ich tvorby. U oboch je tvorba priamo previazaná s reflexiou rozličných fenoménov v kontexte celospoločenského diania, pričom prvotný impulz ich námetov nepochybne pochádza z osobnej skúsenosti a individuálneho prežívania autorov. Inscenované fotografie, ktoré v tomto prípade sprevádzajú reprodukcie ich keramickej tvorby, sú ironizujúcim stelesnením preexponovanej performativity binárneho genderu v heteronormatívnej spoločnosti. Autori sa štylizujú do rolí páru, ilustrujúc imaginatívne bežné situácie spoločného spolužitia, pohrávajúc sa s estetikou a pózami známymi z prostredia internetovej kultúry, lifestyle-ových magazínov, ako i rodinných albumov, ktorú umocňuje ich snapshotový charakter.

Štefan Sekáč na pomerne jednoduchý tvar vychádzajúci z tradície pozdišovskej keramiky, pochádzajúcej z jeho rodného regiónu, aplikuje odliatky verne známych bežných predmetov, akými sú uhorka, ruženec, štylizovaná ľudská ruka, až po pokrytie celého povrchu vázy dezénom pravidelne previazaných balónov. Svoje vázy ďalej transformuje dekorom, z ktorých najdominantnejšie pôsobí opakujúci sa motív ohňa a plameňov. Nie je náhodou, že práve tento motív v posledných rokoch zaplavil feedy fashion influencerov. Autor na fenomén sociálnych sietí priamo reaguje vyobrazením notifikácie zo známej platformy Instagram. Sakrálne motívy prítomné na ďalších predmetoch priamočiaro odkazujú k tradícii a kultúre regiónu, z ktorého pozdišovská keramika pochádza, prostredníctvom motívu uhorky, či zátišia kríža s vtákom, nás však autor navádza k autentickým spomienkam z vlastného dospievania vo vidieckom prostredí. Juxtapozícia týchto dvoch formálnych, ako i významových rovín, navádza k čítaniu motívu plameňov skrz kresťanskú terminológiu, kde oheň je spájaný s večným zatratením, s cirkevnou jurisdikciou spojenou so 'zločinom čarodejníctva', s konceptom 'očistného ohňa'.

Zuzana Svatík svoje vázy pokrýva nápismi, vymodelovanými žuvačkami, pracuje s populárnym štylizovaným tvarom srdca, ale aj vyobrazením diabolskej figúry, ktorá je predzvesťou jej figuratívnej práce často oscilujúcej okolo kresťanských motívov. Charakteristickou črtou jej mnohovrstevnatej tvorby je maľba na porcelán s vedome insitnými črtami. Autorka sa nesnaží o realistické, ani zidealizované zachytenie jej predlôh. Vytvára štylizované postavy, takmer akčných hrdinov, ktorí tvoria vlastné naratívy. Jej vyobrazenia 'mužnosti' sú postavené na stereotypoch, ktoré vedome zveličuje, či už sa jedná o záľubu v násilí, mužskej súťaživosti, či komentárov na adresu žien, čím priamo odkazuje na koncept 'toxickej maskulinity'. Zaujímavosťou autorkiných ilustrácií mužských postáv je okrem upriamovania pozornosti na telesné aspekty ich maskulinity najmä fakt, že mnohých z jej hrdinov dokážeme zaradiť do konkrétnej sociálnej vrstvy, rovnako ako nás navádza k čítaniu ich konzervatívnych politických preferencií. Jej ženské hrdinky, na druhej strane, poskytujú oveľa jednoduchší naratív. Často sú eliminované na fyzický objekt, pripomínajú výjavy známe z mizogínnych reklamných kampaní a pornografie, bez zjavného záujmu o ich psychologizáciu. Nezriedka stoja v kontraste k svojmu okoliu, pričom ich prítomnosť v tomto prostredí navádza dojem zdanlivej absurdity. Opakovane sú obkolesené konvenčne 'mužnými' predmetmi, akými sú autá, či zbrane, alebo 'divými' zvieratami v podobe medveďa, tigra alebo hada. Obnažené ženské telo je v týchto kompozíciách v situácii priameho fyzického ohrozenia. Autorka tak kriticky pracuje s postavením ženy v spoločnosti, poukazuje na pretrvávajúci patriarchát, pričom ironizuje aj samu seba ako iracionálnu ženu - dekoratérku.

Obaja autori v tradícii keramickej tvorby svoje produkty dekorujú výjavmi, ktoré sú im dôverne známe, avšak ich jazyk nesmeruje k vytvoreniu harmonizujúceho dezénu, ani zachyteniu heroického momentu. Práve častá zdanlivá skicovitosť ich prejavu navádza dojem autenticity ich výpovedí, ktoré však, pre svoju jedinečnosť, zostávajú pravdepodobne vo väčšine prípadov taktiež pod ochranou výkladných skríň.



















︎ zuzana_svatik
zuzana.svatik@gmail.com


︎ s.e.x.a.c
stefansekac@yahoo.com

︎ zuzana_svatik
zuzana.svatik@gmail.com




︎ s.e.x.a.c
stefansekac@yahoo.com
Webdizajnér: Jaroslava Karnoková
Kurátor: Ľuboš Kotlár
Grafický dizajnér: Marek Menke




Webdizajnér: Jaroslava
Karnoková

Kurátor:
Ľuboš
Kotlár
Grafik: Marek
Menke